Svor rastie aj tridsať rokov.

Viac ako reťaz nás upútali zaujímavé nádoby. "Toto je svor," predstavil nám zvláštne nádoby rezbár. Podľa neho si podobné nádoby robili na salašoch prví salašníci, ktorí sem prišli pred 400 rokmi. Drevo narástlo samé, nemuseli ho dľabať. Aké nádoby bača potreboval, taký strom odpílil. Svor je totiť z väčšej časti výtvorom prírody, a preto ide o skutočnú raritu. "Po odpílení stromu sa na jar živica snaží zaliať ranu. V zimnom období zasa ide do koreňov a na jar opäť hore. Takto aj tridsať rokov sa na seba naliepajú vrstvičky a prerastajú s pôvodným drevom. Ostane "obtek" alebo obal pôvodného dreva, ktoré za ten čas vyhnije. Peň sa vlastne snaží prežiť, vytvára nové drevo a zabaľuje ho živicou, aby nevyschol, "vysvetlil rezbár." Za každým svorom sú kilometre nachodené po lese. "Viac sa nabehám ako narobím," priznal Slavomír Albert. Svor nie je hneď hotovou nádobou. Niekedy he treba dlátom upraviť, pretože na severnej strane je obyčajne hrubší ako na južnej. Po opracovaní ho musí ešte variť, čím sa drevo roztiahne. Vtedy je ten správny čas na osadenie dna. Sťahuje sa aj tri mesiace, dno sa vlastne zareže do pripravenej drážky. Svor je pevná nádoba, nemá vraj ako puknúť a ani pád jej neublíži.
Keďže svor rastie v prírode aj tridsať rokov, bača, ktorý takýto strom odpílil, zvykol pník zahrabať. A ten potom zdedil jeho vnuk.